Adam opäť poznal svoju ženu. Porodila syna a dala mu meno Šét, lebo povedala: „Boh mi dal iného potomka namiesto Ábela, ktorého zabil Kain.“

1Moj 4,25

Keď si spomenieme na Evu, Adamovu manželku, zvyčajne ju spájame s pádom do hriechu. Pretože nebola v prítomnosti svojho manžela, podľahla satanovým klamstvám a odvrátila sa od Boha. Navyše „zviedla“ aj Adama. To neznie príliš pozitívne. Ale nie je to len ľudské hodnotenie? Skúsme sa pozornejšie pozrieť na to málo, čo je o nej napísané.

Eva sa stáva Adamovi „rovnocennou pomocou“ a dopĺňa muža do plnosti. Prijíma úlohu ženy, rovnako ako Adam prijíma úlohu muža. Je zbožná a bráni Boha pred satanovými obvineniami. A potom sa to stane: „Žena sa dala zviesť a dopustila sa hriechu.“ (1Tim 2,14)

Čo nasledovalo potom? Svojim deťom dáva mená, ktoré odrážajú jej zbožnosť. Eva zostala aj po páde do hriechu oddaná Bohu. „Eva počala, porodila Kaina a povedala: Dostala som muža od Hospodina.“ (1Moj 4,1)

Prvá veta, ktorú vyslovila po narodení syna, svedčí o jej zbožnosti. To, čo povedala, nebola zbožná fráza. Bol to prejav skutočnej zbožnosti a svedectvo jej viery. Pripomínam, že to bolo po páde do hriechu. Napriek tomu, že zhrešila, Boha sa nepustila.

Meno druhého syna – Ábel – svedčí o tom, že Eva ako žena niečo tušila. Ábel totiž znamená vánok, ničota, pominuteľnosť a poukazuje na jeho krátky život. Potom porodila ďalšieho syna a dala mu meno Šét – vložený. Opäť to svedčí o jej viere a spoliehaní sa na Pána Boha. Vďaka obeti Ježiša Krista hriech nie je neriešiteľný problém. Neriešiteľným sa stáva, ak sa nekajáme. Vďaka Bohu, že existuje táto možnosť.