Čo som ešte mal urobiť pre svoju vinicu, a neurobil som?

Iz 5,4

Vinica je obrazné pomenovanie Božieho ľudu v starozmluvnej dobe. Boží ľud nebol taký, aký ho chcel Boh mať. Izraeliti nenasledovali jeho rady a nebrali Boha vážne. Boh musel s ľútosťou konštatovať to, čo sme čítali v úvodnom verši. Nie je to veľmi povzbudzujúce. Nie je to príklad, ktorý by sme mali nasledovať. A predsa môžeme aj v týchto slovách vidieť niečo pozitívne.

„Čo viac som mohol urobiť pre svoj ľud? Čo som ešte mal urobiť, a neurobil som?“ Boh urobil pre svoj ľud všetko. Alebo azda je niečo, čo mohol urobiť a neurobil? Máme istotu jeho priazne, jeho starostlivosti a záujmu o nás. Neexistuje nič, čo by nám Pán nebol dal, ak by to bolo pre nás dobré. Či si to uvedomujeme alebo nie, od Boha dostávame všetko, čo k životu potrebujeme, ba aj oveľa viac. Záleží len na nás, koľko z jeho ponúkaných darov prijmeme a koľko z jeho rád budeme brať vážne.

Vstupujeme do nového dňa. Boh je aj dnes ochotný urobiť pre nás všetko, čo potrebujeme a čo je pre nás dobré. Vážme si to. S týmto povzbudením, s touto istotou a s týmto vedomím vykročme do svojich každodenných povinností. A možno ešte niečo: Počas celého dňa si uvedomujme, čo pre nás Pán robí. A verte, že večer budeme mať za čo ďakovať.