Posledný judský kráľ. Ako vazal Babylonu hľadal pomoc v Egypte. Babylon zasiahol a Cidkija bol mučený a uväznený. Vládol od roku 597 do roku 586 pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 2. Kráľov 24,18–25,12; Jeremiáš 52,1–11

Keď začal Cidkija (Cedekiáš) vo veku dvadsaťjeden rokov vládnuť, malé judské kráľovstvo sa nachádzalo v kritickej situácii. Bolo úplne závislé od Babylonu, novej veľmoci na starovekom Strednom východe. Proti rade proroka Jeremiáša sa judský kráľ rozhodol požiadať o pomoc Egypt, ktorý bol v tom čase tiež veľmocou. Cidkija si myslel, že s podporou Egypta sa môže vzoprieť proti Babylonu. Veci sa však zvrtli presne tak, ako predpovedal prorok. Babylončania prišli s veľkým vojskom do Jeruzalema – a to znamenalo koniec Judska ako štátu. Veľká časť obyvateľstva bola deportovaná do Babylonu. Cidkijovi sa podarilo ujsť, ale čoskoro ho chytili. Musel byť svedkom brutálnej smrti svojich synov a najbližších poradcov. Nakoniec ho ,,oslepili“. (Jer 52,11) Spútali ho bronzovými okovami (veď bol kráľom!) a „odviedli do Babylonu“, kde ho väznili „až do dňa jeho smrti“.

Mal Cidkija po svojom nástupe na trón šancu vládnuť úspešne? Z politického hľadiska vyzerala situácia veľmi pochmúrne. Keby však plne dôveroval Hospodinovi, Boh by ho nepochybne pozitívne prekvapil. Nanešťastie, Cidkija „robil to, čo sa nepáčilo Hospodinovi“. (Jer 52,2) To bol dôvod, prečo Boh určil hranicu. Nastal okamih, keď aj Bohu došla trpezlivosť.

Trpezlivý Bože, uvedomujem si, že až príliš často skúšam Tvoju trpezlivosť. Daj mi silu, aby som to nerobil tak dlho, až sa Tvoja trpezlivosť so mnou skončí.