Tejto noci totiž pri mne zastal anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim, a povedal: „Neboj sa, Pavol. Máš predsa stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa plavia s tebou.“ Preto, muži, neklesajte na duchu. Verím totiž Bohu, že to bude tak, ako mi povedal.

Sk 27,23–25

Na ceste do Ríma Pavla sprevádzali Lukáš a Aristarchus. V liste Kolosanom píše Pavol o Aristarchovi ako o „svojom spoluväzňovi“. (Kol 4,10) Aristarchus bol Pavlovým spoluväzňom z vlastnej vôle preto, aby apoštolovi v utrpení slúžil.

Blížila sa zima a plavba po mori bola nebezpečná. Spustila sa búrka, v ktorej bola loď štrnásť dní zmietaná na mori. Pavol napriek vlastným útrapám povzbudzoval cestujúcich a pomáhal, kde bolo treba. Vierou uchopil ruku Všemohúceho a srdcom sa bezvýhradne spoľahol na Boha. Nebál sa o seba; vedel, že Boh ho zachráni, aby mohol v Ríme svedčiť o Kristovej pravde. Srdce mal plné súcitu s úbohými a na smrť nepripravenými hriešnikmi. Keď teraz úpenlivo prosil Boha, aby im zachoval život, dostal zjavenie, že jeho prosba je vypočutá.

Keď loď narazila na plytčinu, stotník vydal rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, prví vyšli na breh, ostatní na doskách alebo na zvyškoch lode. Stroskotanci strávili na Malte tri mesiace. Za Pavlom prichádzali chorí z ostrova a boli uzdravení. Pri odchode ich domorodci štedro zásobili na ďalšiu cestu. (SA 263–266; AA 439–446)

Milosrdný Pane, aj my chceme pomáhať a slúžiť ako Pavol, nech sa nachádzame v akejkoľvek situácii. Pomôž nám nemyslieť len na seba.