V každom čase v Duchu proste vo všetkých modlitbách a prosbách. Pritom vytrvalo bedlite a prihovárajte sa za všetkých svätých, aj za mňa, aby mi bolo dané pravé slovo, kedykoľvek prehovorím; aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia. Efezanom 6,18.19

Väčšina ľudí, ktorí čelia kríze, volajú na Boha! Dokonca aj tí, ktorí nemajú blízky vzťah s Ježišom, dokážu požiadať svoju rodinu, priateľov, a dokonca aj cudzincov, aby sa za nich modlili. Koľko ľudí vezme na seba tento záväzok, ale nikdy ho nesplní? Slová „Budem sa za teba modliť“ sa stali niečím, čo sa dá ľahko povedať, rovnako ako akékoľvek iné bežné slová útechy, ktoré vyslovíme, keď niekoho ľutujeme. Je to skoro ako zaželať: „Prajem pekný deň.“ Ale keď niekomu povieme, že sa za neho budeme modliť, zaviazali sme sa pred Bohom, že túto osobu budeme skutočne niesť na modlitbe a prosiť, aby sa Božia vôľa uskutočnila v jej živote. Ak nemáme v úmysle modliť sa, nemali by sme vziať na seba taký záväzok. Ak je to možné, je dobré zastaviť sa v tom, čo práve robíme, vtedy a tam, a v modlitbe pozdvihnúť svoje srdce k nebeskému Otcovi! Ľudia okolo nás trpia, prečo by sme sa za nich dnes nemodlili? A nabudúce, keď ťa niekto požiada o modlitbu, úprimne povedz: „Rád sa za teba budem modliť.“ Vezmi to vážne a pomysli si: „Veď ak nie ja, tak kto?“
„Teda vyznávajte si jeden druhému hriechy a modlite sa druh za druha, aby ste boli uzdravení. Mnoho vládze účinná modlitba spravodlivého.“ (Jakubov list 5,16)