Budú putovať mnohé kmene a povedia si: „Poďme, vystúpme na Hospodinov vrch, do domu Jákobovho Boha, aby nás poučil o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“ Veď zo Siona vyjde zákon, Hospodinovo slovo z Jeruzalema.

Iz 2,3

Neraz som počul od tých, ktorí sa zoznámili s Božím slovom a blížili sa k rozhodnutiu nechať sa pokrstiť, že ešte nie sú dokonalí. Že im ešte veľa chýba k tomu, aby žili podľa Božej vôle. A majú pravdu. Nikto nie je dokonalý – a to v žiadnej fáze svojho života. S Božou pomocou však môžeme rásť a stále viac sa podobať Božiemu obrazu. Uverili sme, zastavili sme sa na svojej doterajšej ceste (pokánie), rozhodli sme sa pre cestu odporúčanú Bohom (znovuzrodenie) a vykročili sme (krst). Keď sa dieťa narodí, nevie chodiť ani rozprávať. Všetko sa učí postupne. A o tom hovorí aj úvodný biblický text. Boh nás bude učiť svojim cestám…

Úprimne priznávame, že nie sme dokonalí. Je veľa toho, čo sme sa ešte nenaučili. Je to prirodzené. Aj jedno príslovie hovorí, že človek sa učí celý život. Učme sa a nenechajme sa znechutiť tým, že nám to nejde tak rýchlo. Boh je trpezlivý učiteľ. Ak sa naozaj chceme učiť a to, čo sa naučíme, chceme uvádzať do praxe, potom je všetko v poriadku. Apoštol Pavol to robil podobne: „Nie že by som to všetko bol už dosiahol a bol už dokonalý, ale bežím, aby som to získal, pretože si ma získal aj Kristus Ježiš. Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu…“ (Fil 3,12–14) Pane, ďakujeme, že s nami máš trpezlivosť a si ochotný učiť nás.