Uvedom si teda dobrotu a prísnosť Božiu, prísnosť voči tým, čo padli, ale dobrotu Božiu voči tebe, ak zotrváš v tej dobrote…

Rim 11,22

Každý Boží prístup k vyvolenému národu nás presviedča o prísnej a nestrannej Božej spravodlivosti, ktorú vyvažuje Božia láska a milosrdenstvo. V Písme svätom nachádzame dojímavé záznamy o tom, ako štedro Boh požehnával Izraelcov a akú veľkú lásku a dobrotu im prejavoval. Máme však aj jasné svedectvá o tom, ako rýchlo a prísne tento národ za jeho prestúpenia trestal!

V Božom zaobchádzaní s Mojžišom sa dosiaľ najzreteľnejšie prejavila Božia láska i spravodlivosť. Tým, že Mojžiš nesmel vojsť do Kanaánu, Boh dal navždy najavo, že žiada bezvýhradnú poslušnosť. Boh síce nemohol vypočuť Mojžišovu prosbu, aby jeho služobník smel vojsť do dedičstva, no na svojho oddaného sluhu nezabudol a neopustil ho.

Božia neskonalá láska sa najvýraznejšie prejavila vtedy, keď pre spásu hynúceho ľudstva obetoval svojho jednorodeného Syna. Kristov život bol plný skutkov Božej lásky a milosrdenstva. Celé Písmo však predstavuje Boha nielen ako láskyplného otca, ale aj ako spravodlivého sudcu. Boh sa ochotne zľutúva a odpúšťa „vinu, priestupok a hriech“, ale nekajúceho vinníka „nenecháva bez trestu“. (2Moj 34,7) (PP 351.358; PP 469.479)

Veľký Bože, pomôž nám pamätať, že si nielen láskavý a milosrdný Boh, ale aj spravodlivý sudca.