Ony však nepoznajú Hospodinove zámery a nechápu jeho úmysel…

Mich 4,12

Dnes si dovolím pripomenúť niekoľko biblických textov, ktoré zdôrazňujú rovnakú myšlienku. Nie vždy sa totiž ľudská predstava o nejakej veci musí zhodovať s Božou predstavou o nej. A to je dobre.

Ľudia si napríklad myslia, že nikoho nepotrebujú, ale Boh hovorí, že sa veľmi mýlia. Opak je pravda. Napriek tomu im Ježiš hovorí: „Milujem ťa. Stojím pri dverách a čakám, kedy mi otvoríš. Chcem, aby sme mali blízky a dôverný vzťah. Neboj sa, neodmietnem ťa!“ (Zj 3. kap.)

Ďalším príkladom je udalosť zaznamenaná u Ján 12,3–5: „Mária vzala libru vzácnej voňavej masti z pravého nardu, natrela Ježišovi nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou myrhy. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: ,Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným.‘“ Zvláštny prejav vzťahu k Ježišovi. Tristo denárov bola takmer ročná mzda priemerného robotníka. Pokladník Judáš to pokladá za veľkú stratu. Ježiš to však vidí inak. Bráni ženu a vysvetľuje: „Nechaj ju, urobila to na deň môjho pohrebu!“ (v. 7) A žene hovorí: „Neboj sa, stojím za tebou. Vnímam tvoju nesmierne veľkú lásku ku mne.“

U Mar 12,41–43 čítame: „Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval… Tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrans. Zavolal si učeníkov a povedal im: „Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice.“ Žena dala dve mince nepatrnej hodnoty. Keby ľudia videli tento dar, ohodnotili by to inak ako Ježiš. Vdova dala to, čo mala. Hodnota toho daru bola naozaj veľmi malá. Matematiku neoklameme. Ježiš to však videl inak: „Žena, neboj sa, vidím tvoju ochotu a oddanosť.“

Ako dobre, že Ježiš vidí veci inak ako my. Vďaka za to, Pane.