Mne zasa nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť pravú a ľavú ruku, a mnoho dobytka?

Jon 4,11

Vráťme sa ešte raz do knihy proroka Jonáša. Táto kniha je výnimočná vo viacerých ohľadoch. Po prvé, je klasifikovaná ako prorocká kniha, hoci v nej nie je vyslovené žiadne proroctvo; je to vlastne príbeh. Po druhé, kniha sa končí otázkou, ktorú kladie Boh Jonášovi. A po tretie, čitateľ si nemôže nevšimnúť rozdiel medzi tým, ako vníma spravodlivosť človek, v tomto prípade Jonáš, a Pán Boh.

Boh prikázal Jonášovi, aby šiel do Ninive, hlavného mesta Asýrskej ríše, ktorá bola úhlavným nepriateľom izraelského národa. Táto ríša vlastne ukončila najslávnejšie obdobie dejín Izraela. Pre Izraelitov bola symbolom násilia a zla. Asýrčania ohrozovali samotnú existenciu izraelského národa. A práve im mal Jonáš priniesť posolstvo s ponukou záchrany. To predsa nie je možné! Prorok sa s tým nevedel stotožniť. Preto tam nešiel. Po opakovanom Božom príkaze tam napokon odišiel, ale stále mal na túto situáciu vlastný názor. Prešiel mestom a hlásal posolstvo o pokání a záchrane. A čuduj sa svete, obyvatelia Ninive toto posolstvo prijali.

Aký odlišný je postoj Jonáša, ktorý je presvedčený, že obyvatelia Ninive si ľútosť a záchranu vôbec nezaslúžia, od postoja Boha, ktorý túži po záchrane! Jonáš nechce, aby im Boh prejavil súcit a zachránil ich. Ale Bohu záleží na jeho stvorení. Je spravodlivý? Áno. Ale je aj milosrdný. Ak mu človek aspoň trochu dovolí, uprednostní milosrdenstvo pred ľudským chápaním spravodlivosti. Boh je neobmedzený vládca, ktorý túži zachovať život.