Veľký Boh oboznámil kráľa s tým, čo nastane.

Dan 2,45

Boh odhaľuje, čo sa stane v budúcnosti. To je síce pekné, ale prečo je budúcnosť taká dôležitá, keď žijeme v prítomnosti? Mnohí ľudia práve v súvislosti s budúcnosťou povedia, že žijú v prítomnosti a teraz sa chcú mať dobre. Zaujíma ich prítomnosť, nie budúcnosť. Zaujímavé však je, že keď prídu ťažkosti a ide „naozaj do tuhého“, chcú vedieť, čo sa stane, ako to dopadne, aká je nádej a v čo môžu dúfať. Áno, žijeme v prítomnosti, ale ak máme istotu o budúcnosti, je to výhra.

Daniel a jeho druhovia potrebovali uistenie, že Boh nie je porazený, že má veci vo svojich rukách, že ich budúcnosť je istá. Podobne aj Ježiš povzbudzoval svojich učeníkov: „Budú vás nenávidieť a prenasledovať…, ale nebojte sa… Ja som premohol svet.“ Každý človek potrebuje takéto povzbudenie a istotu do budúcnosti. A Boh je ochotný nám to dať.

Človek potrebuje v živote nádej. Potrebuje „vidieť“ do budúcnosti. Bez otvorenej budúcnosti prestáva mať všetko zmysel. Je fakt, že žijeme v prítomnosti, ale žijeme aj v budúcnosti. Budúcnosť dáva lepšiu kvalitu súčasnosti. Ako kvalitná je budúcnosť, taká kvalitná je aj prítomnosť, v ktorej žijeme. Tak sme stvorení. Je dobré vedieť, čo bolo a čo je, ale najdôležitejšou a najžiadanejšou je odpoveď na otázku budúcnosti. Opakujem, žijeme v prítomnosti, ale žijeme aj v budúcnosti. Boh nám ponúka budúcnosť, ktorá má jednoznačne pozitívny vplyv na náš súčasný život.