Hospodin, Boh, zavolal na človeka a opýtal sa ho: „Kde si?“

1Moj 3,9

Túto otázku položil Boh v raji, ale určite nielen tam. Zaznievala v každej ľudskej spoločnosti nepretržite v celých dejinách. V raji bola adresovaná Adamovi a Eve. Boh sa vo svojej vševedúcnosti nemusel ľudí pýtať, kde sú, pretože to vedel. Skôr sa ich pýtal: „Kam si sa to až dostal, človeče?!“ Som však presvedčený, že vyjadrovala ešte niečo hlbšie a dôležitejšie. (To, kam sa Adam s Evou dostali, zrejme už pochopili. Inak by sa neskrývali.)

Otázka „kde si?“ vystihuje a zjavuje veľkú Božiu lásku a záujem o ľudí. Boh sa o nás stará, nech sme kdekoľvek. Zaujíma sa o nás aj vtedy, keď ho opúšťame a pochybujeme o ňom. Záleží mu na nás. Som presvedčený, že táto otázka nie je výčitka (hoci ju tak môžeme vnímať), ale vyjadruje Božiu lásku a túžbu priviesť nás k tomu, aby sme prijali jeho ponuku.

Môže sa stať, že zapochybujeme o svojej viere, o Bohu, o jeho láske alebo dokonca aj o jeho existencii. To nám však nezatvára cestu k Bohu. Možno sme Boha sklamali a nadobudli pocit, že niet cesty späť. Nie je to pravda. Cesta k Bohu je stále otvorená, pretože Boh sa o nás zaujíma, pýta sa, kde sme, a hľadá nás. To preto, že mu na nás záleží. Ako neopustil Adama a Evu, ale našiel riešenie za cenu života vlastného syna, neopustí ani nikoho z nás, ak to my sami nebudeme chcieť. Boh nám stále ponúka pomocnú ruku. Kvôli nám zostúpil na zem a stále volá:

„Kde si? Ja som tu pre teba.“