Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.

Mat 1,23

A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.

Mat 28,20

V živote to býva tak, že raz sme hore, inokedy kdesi dolu. Vo chvíľach, keď sme hore, si jasne uvedomujeme, že Boh je s nami. Cítime vďačnosť a radi sa delíme o svoje skúsenosti, pretože chceme povzbudiť iných.

Potom príde chvíľa, keď nejde všetko podľa našich predstáv. Modlíme sa, ale máme pocit, že Boh nás nepočuje, že je kdesi ďaleko, že nie je s nami. Spomeňme si na Jóba a jeho životný údel. V jeho živote bolo všetko v úplnom poriadku – kým ho z ničoho nič nezastihla jedna pohroma za druhou. Jób to spočiatku znášal veľmi statočne, ale pod tlakom životných okolností a slov svojich priateľov nakoniec vyhlásil: „Kiežby ma niekto počúval!“ (Jób 31,35) Inými slovami: „Všetci ma opustili – moja žena, moji priatelia a nakoniec aj Boh.“ Bola to pravda? (Na samom konci Jób vyznal: „Hovoril som o veciach, ktoré som nechápal.“)

Možno si myslíme, že sme na tom podobne ako Jób. Možno nie v tom, čo prežíval, ale v našich reakciách na ne. Myslíme si, že Boh nás opustil. Čo čítame v Matúšovom evanjeliu? „… dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.“ Týmto uistením Matúš začína svoje evanjelium a týmto uistením ho aj končí. „Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“

Niet chvíle, keď by Boh nebol s nami. Je s nami „od začiatku až do konca“, aj keď sa to možno nezdá. Nebojme sa, aj dnes Boh je a bude s nami. A bude s nami aj vo všetkých ostatných dňoch nášho života.