Boh si spomenul na Noacha, na všetku divú zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe.

1Moj 8,1

18. mája 1991 vypustil vtedajší Sovietsky zväz kozmickú loď so Sergejom Krikalovom na palube. Kozmonaut mal stráviť na stanici Mir vo vesmíre len určitý čas. Problém nastal v decembri toho roku, keď sa Sovietsky zväz rozpadol na pätnásť samostatných republík a zmenilo sa politické zriadenie. Ľudia na zemi mali veľa iných starostí. Chýbali peniaze a krajina, ktorá ho vyslala do vesmíru, už neexistovala. Dokonca aj kozmodróm sa zrazu nachádzal na území Kazachstanu. Na kozmonauta akoby sa zabudlo. Na Zem sa napokon vrátil po 311 dňoch a 20 hodinách.

Na viacerých miestach v Biblii čítame, že Boh nezabúda na človeka. (Napríklad: „Hospodin na nás pamätá, žehná nás.“ Ž 115,12) Stále na nás myslí a nič to nemôže prekaziť alebo zvrátiť. Jedinou prekážkou môžeme byť my sami. Anna vo svojej modlitbe povedala: „Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na ňu, ak na ňu nezabudneš…“ (1Sam1,11) Môžeme váhať, mať rôzne pocity, pýtať sa, či na nás Boh nezabudol alebo či si na nás spomenie… Boh však nikdy nezabúda. Nemá na to vplyv doba, politické zriadenie, naše zásluhy, jednoducho nič. Nikdy na nás nezabudne, tak ako nezabudol na Noacha a jeho rodinu, ktorí boli v korábe.

Pane, ďakujeme ti za tvoju nepretržitú starostlivosť o nás. Za to, že si nás všímaš a že na nás nikdy nezabúdaš, či sme blízko alebo ďaleko od teba. Nič ťa od nás nemôže odlúčiť, len ak my sami.