Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha.

Ján 1,1.2

Boh sa predstavuje ako „Slovo“. Komunikácia nikdy nemôže byť jednosmerná. Komunikácia znamená vyjadrovať sa, ale aj počúvať. „Schopnosť počúvať je základný stavebný kameň vzťahu. Nemožno dostatočne zdôrazniť, akú obrovskú potrebu máme, aby nás niekto počúval, bral vážne a chápal nás. Nikto na tomto svete sa nemôže slobodne rozvíjať a dosiahnuť plnohodnotný život, ak nemá pocit, že mu aspoň niekto rozumie.“ (Dr. Paul Tournier) Jedno bez druhého nie je komunikácia. Len rozprávanie je monológ a len počúvanie môže byť vnímané ako prejav nezáujmu.

Čo z toho vyplýva? Že Boh nás chce aj počúvať. Môžeme sa na neho obrátiť s našimi otázkami, nedorozumeniami, námietkami, ale aj s vďačnosťou a prosbami. Rád nás vypočuje. A pretože ide o komunikáciu, aj nám odpovie.

Pri komunikácii nie je dôležité len to, ČO hovoríme, ale aj AKO to hovoríme. Ako s nami Boh komunikuje? Spomeňme si na verše: „Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami, znie výrok Hospodina, sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jer 29,11) „Pri pohľade na zástupy mu ich prišlo ľúto, lebo boli zbedačení a sklesnutí ako ovce bez pastiera.“ (Mat 9,36) „Podlosť je ďaleko od Boha a bezprávie od Všemohúceho!“ (Jób 34,10) „Všemohúceho nenachádzame, veľká je jeho moc; právom a veľkosťou svojej spravodlivosti neubližuje.“ (Jób 37,23) A ďalšie verše, v ktorých sa jasne ukazuje Božia láska k nám ľuďom. To všetko sa skrýva v pojme „Slovo“.