Keď sa modlíte, hovorte: Otče náš, ktorý si v nebesiach…

Luk 11,2

Kristus nás učí oslovovať Boha menom, ktoré sa spája s najkrajšími príkladmi medziľudských vzťahov, čím chcel posilniť našu dôveru v Boha. Dal nám prednosť, aby sme večného Boha oslovovali Otec. Toto označenie a oslovenie je prejavom našej lásky a dôvery k nemu a je zárukou jeho otcovského vzťahu k nám. Boh rád počuje, keď ho oslovujeme týmto menom a žiadame ho o priazeň a požehnanie. Ježiš viackrát pripomenul, aby sme si nemysleli, že oslovovať Boha otcom je od nás trúfalosť. Chce, aby sme si na toto oslovenie zvykli.

Boh nás pokladá za svoje deti. Vykúpil nás zo sveta, ktorý je k nemu ľahostajný. Prijal nás za členov kráľovskej rodiny a my sme deťmi nebeského Kráľa. Chce, aby sme mu dôverovali viac, ako syn dôveruje svojmu otcovi či dcéra matke. Rodičia milujú svoje deti, ale Božia láska je oveľa hlbšia a obsiahlejšia, než môže byť najvrúcnejšia láska človeka. Nemožno ju s ničím porovnávať. Ak rodičia vedia svojim deťom dávať dobré dary, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého všetkým, ktorí ho o tento Dar žiadajú? (KP 105.106; COL 142)

Drahý Otec, ďakujeme, že Ti môžeme dôverovať viac, ako deti dôverujú svojmu otcovi alebo matke.