Judská kráľovná (841 až 835 pred n. l.)

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 2. Kráľov 8,26; 2. Kroník 22,10–23,23

Často sa stretávame s tým, že deti sa svojím charakterom a správaním v mnohom podobajú svojim rodičom. Dalo by sa povedať, že to platí aj v prípade Atalje. Bola dcérou krutého a nemilosrdného kráľa Achaba. V bezohľadnosti sa takmer vyrovnala svojmu otcovi. V snahe zabezpečiť si postavenie začala svoju vládu tým, že vyvraždila „všetko potomstvo judského kráľovského domu“. (2Krn 22,10) Atalja vládla šesť rokov, kým prišiel rad aj na ňu. Sama sa stala obeťou sprisahania. Keď zosnovala sprisahanie, aby vyvraždila celú kráľovskú rodinu, nebola dostatočne opatrná. Joasovi, ktorý bol ešte dieťa, sa podarilo uniknúť. Skrýval ho kňaz Jojada (Jehojada). Keď mal sedem rokov, „vyviedli“ ho a vyhlásili za kráľa. V tom čase spravoval krajinu niekoľko rokov kňaz Jojada.

Je dostatočným vysvetlením Ataljinho správania konštatovanie, že bola ako jej otec? Bola jej krutosť vecou génov? Je takmer isté, že jej charakter bol silno ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastala. Pozorujeme to v mnohom u seba aj u ľudí, s ktorými sa stretávame. Nikdy to však nemôže byť platná výhovorka. Nech je totiž vplyv prostredia, v ktorom sme vyrastali, a našich vzorov akokoľvek silný, v konečnom dôsledku nasmerovanie nášho života určuje naša vlastná vôľa. Atalja nebola predurčená na to, aby bola krutá. Bola to jej vlastná voľba. Jej konečný údel je silným varovaním pre každého, kto si prečíta alebo vypočuje jej príbeh.

Milosrdný Bože, daj mi silu robiť správne rozhodnutia a nevyhovárať sa na zlý vplyv iných ľudí.