Nebuď veľmi spravodlivý a nerob sa príliš múdrym, prečo by si sa mal zničiť? Nebuď príliš svojvoľný a nebuď hlúpy, prečo by si mal zomrieť, keď ešte nenastal tvoj čas? Dobré bude, keď sa toho pridržíš, ba ani tamtoho sa nepustíš, veď kto sa bojí Boha, unikne tomu všetkému.

Kaz 7,16–18

Nie sú to zvláštne verše? Ale sú v Biblii. Ako im máme rozumieť? Biblia nám predsa hovorí, aby sme boli horliví. Vlažnosť Biblia neschvaľuje. Ale často ani horlivosť. Pavol bol horlivý prenasledovateľ cirkvi. (Gal 1,13) Ježiš nás vedie k obozretnosti, aby sme neverili všetkému. (Mat 24,4.23–26) Je vôbec možné, aby bol niekto príliš múdry a príliš spravodlivý? Veď čítame: „Niet totiž na zemi spravodlivého človeka…“ (Kaz 7,20) O čom vlastne Šalamún hovorí? Varuje pred extrémami. Český študijný preklad Biblie prekladá 18. verš takto: „Maj úctivú bázeň pred Bohom a ochráni ťa pred oboma extrémami.“

Niektorí ľudia sa príliš podceňujú a poukazujú na svoju duchovnú nedostatočnosť. Im Ježiš hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Iní sú zas veľmi razantní a „múdri“, hoci by mohli byť pokornejší. „Pane, ty mi chceš umývať nohy? Nikdy mi nebudeš umývať nohy!… Pane, teda nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“ (Ján 13,6–10) Spomeňme Petra, ktorý bráni Ježiša mečom, a potom ho zapiera; vyznáva Krista a zároveň prisahá, že nesmie zomrieť.

To nie je motivácia byť vlažný, ale obrana pred krajnosťami a extrémizmom. Je to na jednej strane povzbudenie pre tých, ktorí žijú v neustálom strachu, pretože si uvedomujú svoju duchovnú neschopnosť, hriech a nedokonalosť; na druhej strane varovanie pre tých, ktorí sú príliš „horliví“ a sebavedomí. „Veď kto sa bojí Boha, unikne tomu všetkému.“ (Kaz 7,16–18) Ďakujeme ti, Pane, že nás vedieš k tomu, aby sme boli vyvážení.