Tu prišiel k nemu malomocný, klaňal sa mu a hovoril: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“

Mat 8,2

Ôsma kapitola Matúšovho evanjelia je výnimočná tým, že opisuje päť Ježišových zásahov do života ľudí. Je to „vzorka“ Ježišovho správania k ľuďom.

Ježiš zostupuje z vrchu a nasleduje ho veľký zástup. V tom k nemu prichádza malomocný. To je niečo neslýchané. Malomocný, ktorý by si mal držať úctivý odstup od ľudí, sa odvážil prísť až k Ježišovi. Priamo medzi ľudí. Keď ho potom Ježiš požiadal, aby o svojom uzdravení nikomu nehovoril, je zrejmé, že zástup a možno aj učeníci v obave o svoje zdravie a životy utiekli do predpísanej vzdialenosti. Zostal s ním len Ježiš. A to je prvá dobrá správa.

Bez ohľadu na to, akí sme „nečistí“, môžeme prísť k Ježišovi. On neutečie. Chce to len našu odvahu a dôveru. K Ježišovi môžeme prísť v akejkoľvek situácii. Dokonca aj vtedy, keď to zo strany ľudí nie je prípustné. Hoci všetci utečú, Ježiš zostane.

Problém malomocného je jasný. Jeho túžba je pochopiteľná – byť uzdravený. Zvláštna je však forma jeho prosby. Malomocný neprosí, on Ježišovi oznamuje (nie je tam otázka, ale oznámenie), že ho môže uzdraviť, ak chce. Na jednej strane Ježišovi plne dôveruje, na druhej strane necháva na Ježišovi, čo urobí. Je tam ono „buď vôľa tvoja“. Ak chceš! A tu je ďalšia dobrá správa. Ježiš chce. Natiahne k nemu ruku a dotkne sa ho. (v. 3) Nepripúšťa izoláciu tohto človeka od ľudskej spoločnosti, ale natiahne ruku, aby mu pomohol. Aj keď vlastne žiadnu prosbu nevyslovil.

Ježiš vidí do srdca. Vidí potrebu, vidí túžbu a chce pomôcť. Aj keď všetci utečú, aj keď v očiach ľudí nemáme šancu ani právo. On zostáva a dotýka sa. Chce pomôcť.