„Ak nás náš Boh, ktorého uctievame, chce zachrániť z ohňom rozpálenej pece a z tvojej moci, kráľ, vyslobodí nás. Ak aj nie, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nebudeme uctievať…“

Dan 3,17.18a

Mladí muži sa odmietli pokloniť soche, ktorú dal kráľ postaviť. Nebola to neposlušnosť voči kráľovi ani nerešpektovanie štátnej správy. Bola to otázka svedomia. Išli proti prúdu. Kráľov príkaz nerešpektovali nie preto, že chceli byť za každú cenu iní alebo kritizovať všetko a všetkých. Išlo im o vernosť Pánu Bohu.

Dnes sú ľudia tlačení z rôznych strán. Môže to byť zaužívaná tradícia, móda, mienka davu, strata zamestnania či ohľad na partnera. Sú to dôvody na to, aby sme neboli verní Bohu? Pre mladých mužov bola vernosť Bohu dôležitejšia ako ich vlastný život. Mohli si povedať, že je to maličkosť. Ale nebola to maličkosť. Bol to signál vyslaný kráľovi. Kráľ chcel totiž ukázať, že je silnejší ako Boh Stvoriteľ. Chcel, aby ho všetci obyvatelia uctievali ako boha. Dosiahol by to, keby sa mladí muži poklonili jeho soche. Vždy musíme myslieť na to, aký signál vysielame. Môže ísť o „maličkosť“, ale ňou vysielame veľké, niekedy rozhodujúce svedectvo.

Viera je vzťah k Bohu založený na dôvere. Viera vedie človeka k tomu, aby robil to, čo je v súlade s Božou vôľou bez ohľadu na následky. Najväčším zázrakom v tomto príbehu nie je vyslobodenie z pece, ale ich neochvejná viera. Zostali verní bez ohľadu na to, ako to skončí.

Každý z nás sa musí rozhodnúť, komu bude dôverovať. Pravá dôvera sa nepýta, aké to bude mať následky. Boh neodstraňuje problémy, ale dáva silu a odvahu prekonať ich. Pane, ďakujeme za to.