Hospodin, Boh, vyhnal človeka zo záhrady Eden, aby obrábal pôdu, z ktorej bol vzatý.

1Moj 3,23

Adam žil medzi ľuďmi na zemi takmer tisíc rokov ako svedok následkov hriechu. Všemožne sa snažil zahatať záplavu neprávostí. Svojim deťom a vnukom až do deviateho pokolenia rozprával o svojom nevinnom a šťastnom živote v raji a nezamlčal ani príbeh svojho pádu. Rozprával im o tom, ako ho Boh učil dôsledne zachovávať Boží zákon a vysvetlil im láskyplné opatrenie v záujme spásy ľudstva. Neraz si trpko vyčítal svoj hriech, ktorý potomstvu spôsobil veľké utrpenie.

Adamov život bol plný kajúcnej ľútosti, pokory a bolesti. Keď musel odísť z raja, zachvieval sa hrôzou pri pomyslení, že musí zomrieť. Prvýkrát bol svedkom smrti človeka, keď jeho prvorodený syn Kain zabil svojho brata. V návale výčitiek svedomia nad vlastným hriechom Adama tiesnil žiaľ dvojnásobne: Ábel bol mŕtvy a Kain sa stal vrahom. Na vlastné oči musel vidieť, ako sa šíri skazenosť, ktorá nakoniec privolá záhubu sveta potopou. Ak sa mu spočiatku Stvoriteľov ortieľ smrti javil ako krutý, teraz ako svedok takmer tisícročných následkov hriechu videl v ukončení strastiplného a bolestného života Božie milosrdenstvo. (PP 54.55; PP 82.83)

Láskavý Pane, aj nás neraz trápia výčitky svedomia. Ďakujeme, že ak v pokore prídeme k Tebe, vždy nám ochotne odpustíš.