Dávid odpovedal Abigajil:„Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi ťa dnes poslal oproti, nech je požehnaná tvoja rozvážnosť, požehnaná buď aj ty sama, že si ma dnes odradila od úmyslu preliať krv a tak si pomôcť.“

1Sam 25,32.33

Keď Nábal prepustil Dávidových mládencov, jeden z jeho sluhov sa ponáhľal k Nábalovej manželke a povedal jej, čo sa stalo. Abigajil prichystala množstvo potravy, dala to naložiť na oslov a sluhov poslala vopred; sama sa potom vydala na cestu, aby sa stretla s Dávidom a s jeho družinou.

Prívetivo sa snažila upokojiť urazeného Dávida a ospravedlniť svojho muža. Múdro a vľúdne, bez okázalosti a pýchy rozpovedala Dávidovi, ako veľmi miluje svoju rodinu a vysvetlila mu, aby nevľúdnosť jej muža nebral ako urážku namierenú proti svojej osobe, ale len ako prejav nešťastnej a sebeckej povahy jej manžela.

Abigajil sa snažila odvrátiť Dávida od nerozvážnej, unáhlenej odvety. Nevidela v tom svoju zásluhu, ale česť a chválu vzdala za to Bohu. Potom ponúkla Dávidovým mužom hojné zásoby potravín ako zmierny dar a znova povedala, že náčelníkov hnev vyvolala ona sama.

Toto mohol povedať len ten, kto je obdarený múdrosťou zhora. Ako kvetina vydáva svoju vôňu, tak z Abigajil vyžarovala zbožnosť, ktorá sa celkom mimochodom zračila v jej tvári, v slovách i v skutkoch. V jej srdci prebýval duch Božieho Syna. (PP 505.506; PP 664–667)

Všemohúci Pane, prosíme, aby v našom srdci prebýval Tvoj Duch, aby sme mohli šíriť mier a pokoj.