Hospodin, Boh, urobil mužovi a jeho žene kožené šaty a zaodel ich.

1Moj 3,21

Viem, že tento biblický text sa spája s udalosťou, keď človek – Adam a Eva – dobrovoľne prijali inú autoritu ako Boha Stvoriteľa. Jedli zo stromu, z ktorého nemali jesť. V 1Moj 3,7 čítame, že sa im otvorili oči a oni si niečo uvedomili… V tomto bode, ak by sme nečítali ďalej, by sa mohlo zdať, že konečne prezreli a spoznali, čo im Boh odoprel. Konečne boli slobodní. Ich rozhodnutie by sme vnímali ako pozitívne. Keď však čítame ďalej, zisťujeme, že Adam a Eva si uvedomili, že sú nahí. Byť nahý je pre človeka ponižujúce a pokorujúce. Ak bol niekto vo väzení, v koncentračnom tábore alebo pri výsluchu nútený vyzliecť si šaty, bolo to vždy spojené s jeho ponížením. Adam a Eva pochopili, že namiesto slobody prišlo poníženie. Odvrátili sa od Boha, prestali ho brať vážne a výsledok sa dostavil. A Boh? Mohol len konštatovať, že jeho slová sa naplnili. Človek nedopadol dobre.

Ale Boh nielen prišiel hľadať človeka, ktorý od neho dobrovoľne odišiel, ale ukončil aj jeho poníženie. Zaodel ho. Často sa hovorí, že muselo byť zabité nejaké zviera, pretože Adam i Eva boli zaodení do kože. A že je to predobraz Pána Ježiša, ktorý sa obetoval za človeka. Už to, že Boh sa postaral, aby mali odev, bolo prejavom Božej lásky, dobroty a starostlivosti. Táto prvá obeť poukazuje aj na Božie odpustenie. Rabínsky komentár poznamenáva, že Boh sa nielen postaral o odev, ale sám ich obliekol, aby ukázal, že ich stále miluje.

Vďaka ti, Pane, že napriek našim slabostiam, chybám a hriechom nás zaodievaš a nenechávaš nás nahých.