Noach… sa raz napil vína, opil sa a obnažený si ľahol vo svojom stane. Chám videl svojho otca obnaženého a povedal to vonku svojim dvom bratom. Šém a Jefet vzali plášť, obaja si ho položili na plecia, šli chrbtom, a tak zakryli nahotu svojho otca. Tvár mali odvrátenú, aby nevideli svojho otca obnaženého.

1Moj 9,20–23

O tejto udalosti sa zvyčajne nehovorí. Akosi sa to nehodí. Prečo ju potom pisateľ zaznamenal? Aby varoval pred tým, čo spôsobuje alkohol? Alebo aby ukázal, že vzorný Noach nebol až taký vzorný? Možno. V tejto správe je však oveľa dôležitejšie a povzbudivejšie posolstvo, ktoré presahuje hranice času a kultúry.

Noach chodil s Bohom. Prežil s Bohom obrovskú skúsenosť. Ezechiel zaraďuje Noacha medzi troch spravodlivých mužov. (Ez 14,14) A potom prichádza pád. Môže veriaci človek, ktorý zažil Božie neprehliadnuteľné priznanie, padnúť? Možno by sme mohli nevhodnosť toho, čo sa stalo, pripísať Noachovej slabosti a pre seba z toho vyvodiť poľahčujúce závery. Ako sa zachovali jeho synovia? Chám to videl a povedal to bratom. Prirodzená reakcia? Bol v šoku? Bežal sa poradiť, čo má robiť? Možno. Bol v tom prvok škodoradosti, odsúdenia, povýšenosti? Možno. Šém a Jefet vzali plášť a zakryli otcovu nahotu. Ako sa to všetko týka nás?

Čo urobil Boh, keď sme ako ľudia padli? „Odpustil si vinu svojho ľudu a prikryl všetky jeho hriechy.“ (Ž 85,3) Čo urobil Boh v prípade Adama a Evy? Čo urobil v prípade izraelského národa? A čo urobil pre nás? Boh videl a prikryl. Nepovedal: „Ty si ma sklamal, ale chcem ťa prikryť. Samozrejme, ak chceš.“ Boh neprikrýva hriechy, ale dôstojnosť človeka. Žene, ktorá zhrešila, povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!“ (Ján 8,11) Ježiš pomenoval previnenie tejto ženy. Na druhej strane prikryl jej dôstojnosť a dal jej novú príležitosť.

Vďaka ti, Bože, za to, aký postoj máš k nám, hriešnym ľuďom.