Hospodin povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho zovňajšok a vysokú postavu. To nie je ten pravý. Ja neposudzujem tak ako človek. Ten si všíma zovňajšok, Hospodin si však všíma srdce.“

1Sam 16,7

Boh nepokladá vonkajšiu krásu za spoľahlivé znamenie krásy vnútornej. Skutočnou krásou je múdrosť a jej zodpovedajúca povaha a správanie. Práve táto vnútorná hodnota bohabojného srdca určuje, či je človek Hospodinovi zástupov milý. Túto pravdu by sme si mali vždy uvedomiť, nielen pri posudzovaní seba samých, ale aj pri hodnotení iných.

Hospodin povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho zovňajšok a vysokú postavu. To nie je ten pravý. Ja neposudzujem tak ako človek. Ten si všíma zovňajšok, Hospodin si však všíma srdce.“ Zo Samuelovho omylu sa môžeme poučiť, ako nerozvážny môže byť úsudok o niekom, ak sa opiera o krásu tváre či o vystupovanie človeka. Prorokov odhad svedčí o neschopnosti ľudského rozumu spoznať tajomstvo srdca, či bez zvláštneho nebeského osvietenia pochopiť Božie rady. Božie zmýšľanie a konanie, ktoré sa týka jeho tvorov, uniká nášmu obmedzenému rozumu. Môžeme byť však ubezpečení, že Boh privádza svoje deti tam, kde ich chce mať, a že im umožní splniť zverené poslanie, ak budú poslúchať Božiu vôľu. (PP 484; PP 638–641)

Svätý Bože, pomôž nám hľadieť na ľudí Tvojím pohľadom.