Hospodin povedal Abrámovi: Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno. Buď požehnaním!

1Moj 12,2

Boh nechcel, aby jeho ľud postavil medzi seba a ostatný svet deliaci múr. Napriek tomu, že ľudia Boha odmietali, on sa vždy usiloval o to, aby ho poznali a aby jeho lásku a milosť pocítili. Svoje požehnanie udelil vyvolenému národu preto, aby tento ľud bol na požehnanie iným. Tak to bolo aj v prípade Abraháma, ktorého Boh povolal, poctil a požehnal. Jeho vernosť bola svetlom ľudu vo všetkých krajinách, v ktorých býval. Abrahám sa neoddeľoval od ľudí a neuzatváral sa pred nimi. Priatelil sa s kráľmi susedných národov. Mnohí z nich si ho veľmi vážili; jeho čestnosť a nezištnosť, odvaha a láskavosť boli výrazom Božej povahy.

Podobne sa Boh zjavil aj prostredníctvom Jozefa Egypťanom a príslušníkom ostatných národov tohto mocného kráľovstva. Jozef predstavoval Kristovu povahu svojou múdrosťou, spravodlivosťou, čistotou, každodennou láskavosťou a oddanosťou záujmom národa. Celý Egypt ho miloval ako svojho dobrodinca.

Boh povolal Izraelcov, požehnal ich a vyvýšil. Skrze nich mali Boha poznať všetci obyvatelia zeme. Kvôli tomu im Boh prikázal, aby sa odlišovali od okolitých modlárskych národov. (PP 271; PP 368.369)

Veľký Bože, ďakujeme za Tvoje požehnanie. Pomôž nám byť požehnaním pre iných.