Po uplynutí niekoľkých dní pricestoval do Cézarey kráľ Agrippa s Bernikou, aby pozdravili Festa. Keď tam trávili už viac dní, Festus kráľovi predložil Pavlov prípad.

Sk 25,13.14

Kráľ Agrippa II. prejavil záujem o Pavlov prípad. Povedal: „Chcel by som počuť toho človeka.“

Pavol predstúpil pred kráľa a vyrozprával, ako sa obrátil. Opísal nebeské videnie, ktoré ho nesmierne vyľakalo. Neskôr sa však ukázalo, že bolo zdrojom najväčšej útechy, zjavením Božskej slávy, uprostred ktorej sedel na tróne ten, ktorým on pohrdol a ktorého natoľko nenávidel, že chcel vyhubiť ešte aj jeho nasledovníkov. Odvtedy bol Pavol novým človekom, Ježišovým úprimným a horlivým vyznávačom. Pavol svedčil o tom, že Mesiáš z proroctva už prišiel v osobe Ježiša Nazaretského, v živote ktorého sa do všetkých podrobností naplnilo to, čo napísal Mojžiš a proroci.

Agrippa, hlboko dojatý Pavlovou rečou, na chvíľu pozabudol na okolie a dôstojnosť svojho postavenia. Zamyslený nad pravdami, ktoré počul, a zahľadený na obyčajného väzňa, čo pred ním stál ako Boží vyslanec, mimovoľne odpovedal: „Bezmála by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ (Sk 26,28)

Agrippa však ponúknutú milosť neprijal a kríž ukrižovaného Vykupiteľa odmietol. Aj keď bol Žid, nebol tak fanaticky horlivý a slepo zaujatý ako farizeji. Festovi povedal:

„Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi.“ (Sk 26,32) (SA 259–262; AA 433–438)

Svätý Bože, pomôž nám neodmietnuť Ťa, keď sa dotýkaš nášho srdca.