Veď kto skúpo seje, bude skúpo i žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať… lebo ochotného darcu Boh miluje.

2Kor 9,6.7

Apoštol Pavol často nabádal novoobrátených veriacich k štedrosti. Keď sa zhováral so staršími z Efezu, povedal:

„Treba sa ujímať slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako prijímať.“ (Sk 20,35)

Takmer všetci macedónski veriaci boli chudobní na svetské majetky, ale ich srdcia oplývali láskou k Bohu a k jeho pravde. Radostne obetovali na podporu evanjelia. Keď sa konali zbierky v zboroch v pohanskom kraji na pomoc židovským veriacim, štedrosť obrátených v Macedónsku dával za príklad iným cirkevným zborom. Keď Pavol písal korintským veriacim, poukázal na macedónskych veriacich slovami: „Koľko mohli, ba aj viac, ako mohli, sami od seba nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali milosť mať účasť na službe svätým.“ (2Kor 8,1–4) Ochota macedónskych veriacich prinášať obete bola výsledkom toho, že sa celým srdcom odovzdali Bohu. Na obetavosť ich nebolo treba vyzývať. Tešili sa, že majú prednosť odoprieť si aj veci pre nich dôležité, aby mohli poskytnúť potrebnú pomoc iným. (SA 205; AA 342–343)

Milostivý Bože, pomôž mi dospieť k tomu, že dávanie, obetavosť a štedrosť budem považovať za prednosť.