Muži, Aténčania! Podľa všetkého pozorujem, že ste mimoriadne nábožní. Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: „Neznámemu bohu.“ Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte.

Sk 17,22.23

Vtedajšie Atény boli strediskom pohanstva. Pavol sa tu stretával s ľuďmi preslávenými svojou rozumovou zdatnosťou a kultúrou. Apoštol pristupoval k svojim odporcom na ich úrovni: Logiku odrážal logikou, filozofiu filozofiou a výrečnosť výrečnosťou. Logicky hovoril o vlastnostiach pravého Boha – o jeho stvoriteľskej moci a vševediacej prozreteľnosti. Hlásal významnú pravdu o bratstve ľudí – pred Bohom sú všetci ľudia rovní a všetky ľudské bytosti sú povinné nadovšetko poslúchať Stvoriteľa. Pripomenul, že v celom Božom zaobchádzaní s človekom sa ako zlatá niť vinie Božia milosť a milosrdenstvo. Jemne a ohľaduplne odvracal myšlienky od pohanských božstiev tým, že im predstavil pravého Boha, ktorého nepoznali. (SA 142–147; AA 232–242)

Náš Kráľ a Pán, ďakujeme za Tvoje veľké milosrdenstvo. Nech v rozhovore s ľuďmi nezabúdame na Tvoju milosť.