Nech mi urobia svätostánok, aby som mohol bývať medzi vami. Všetko urobte presne podľa toho, čo ti ukazujem ako vzor príbytku.

2Moj 25,8.9

Keď bol Mojžiš na vrchu, dostal od Boha príkaz: „Nech mi postavia svätyňu a budem bývať uprostred nich.“ (2Moj

25,8) Hospodin ukázal Mojžišovi nebeskú svätyňu a prikázal mu, aby všetko urobil podľa zjaveného vzoru.

Boh sám si pri stavbe svätostánku vybral mužov obzvlášť múdrych a zručných. On sám dal Mojžišovi plán tejto stavby s podrobnými údajmi o jeho veľkosti a tvare, o materiáli, ktorý treba použiť i o každom kuse zariadenia. Výstavba svätostánku trvala približne pol roka.

Svätostánok bol postavený tak, že sa dal rozobrať a Izraelci ho mohli na svojej púti niesť so sebou. Mal dve časti – svätyňu a veľsvätyňu. Pred vstupom do svätostánku museli kňazi nechať obuv v predsieni a skôr, ako v Božom príbytku alebo pri obetnom oltári začali konať službu, museli si umyť ruky i nohy.

Slávnostná služba vo svätyni symbolizovala významné pravdy zjavené neskorším pokoleniam. Kadidlová vôňa, ktorá vystupovala s modlitbami Izraela, predstavovala Božiu spravodlivosť. Len ona môže Bohu spríjemniť modlitbu hriešnika. Krvavá obeť na obetnom oltári svedčila o prichádzajúcom Vykupiteľovi. Z veľsvätyne vyžarovalo viditeľné znamenie Božej prítomnosti. (PP 252–256.270; PP 343–350.367)

Náš nebeský Otec, ďakujeme, že tak, ako si kedysi býval uprostred Izraelcov, chceš bývať aj uprostred nás.