Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystúp ku mne na vrch a zostaň tam.“ Mojžiš a jeho služobník Jozua vstali. Mojžiš vystúpil na Boží vrch. Hospodinova sláva zostúpila na vrch Sinaj a šesť dní ho zakrývala oblakom. Na siedmy deň Hospodin zavolal Mojžiša zo stredu oblaku.

2Moj 24,12.13.16

Na znak Božej prítomnosti bol vrch Sinaj šesť dní zahalený v mraku. Mojžiš po celý ten čas čakal na výzvu, aby smel predstúpiť pred Najvyššieho.

Celých šesť dní trvala skúška Mojžišovej trpezlivosti a poslušnosti. Šesť dní čakania bolo preňho časom prípravy a dôkladného sebaskúmania. Ani tento Boží sluha, ktorý sa tešil z Božej priazne, nesmel pristúpiť k Bohu bez prípravy. Šesť dní potreboval na prieskum svojho svedomia, na uvažovanie a na modlitbu, aby sa smel stretnúť so svojím Stvoriteľom. Siedmy deň bola sobota a Mojžiš bol vyzvaný, aby vstúpil do oblaku. Pred celým Izraelom sa oblak roztvoril a Hospodinova sláva vyšla z neho ako spaľujúci oheň. „Vtedy Mojžiš vošiel do oblaku a vystúpil na vrch. Mojžiš bol na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.“ (2Moj 24,18) V dňoch prípravy bol s ním Jozua, spolu jedli mannu a pili z „potoka, ktorý vyteká z vrchu“. (5Moj 9,21) Potom Jozua zostal bokom a očakával Mojžišov návrat.

Mojžiš dostal na vrchu príkaz, aby dal postaviť svätyňu, v ktorej sa zvláštnym spôsobom prejaví Božia prítomnosť. Ľud bude poctený stálou prítomnosťou svojho Kráľa. Božiu prítomnosť totiž nič nenahradí – nijaká svetská moc, nijaká schopnosť ani učenosť. (PP 229.230.240; PP 313–329)

Náš Stvoriteľ, pomôž nám viac si uvedomovať Tvoju veľkosť, Tvoj majestát, Tvoju svätosť a vznešenosť.