Celý vrch Sinaj bol v dyme, lebo Hospodin zostúpil naň v ohni. Dym z neho vystupoval ako z taviacej pece a celý vrch sa prudko zachvieval. Zvuk rohu mohutnel. Mojžiš hovoril a Boh mu v hrmení odpovedal.

2Moj 19,18.19

Na vrchole hory Sinaj sa oblačný stĺp zastavil a Izraelci si na jeho úpätí postavili stany. Zostali tu takmer rok. Mojžiš dostal príkaz, aby vystúpil na vrch, kde sa mal stretnúť s Hospodinom.

Celý vrch sa zahalil desivým tajomstvom. Potom zaznel zvuk trúby, ktorý upozorňoval, že prichádza Hospodin. Z hustej mrákavy vyšľahli blesky a zaznelo hromové dunenie. Znamenia Božej prítomnosti boli také desivé, že zástupy Izraelcov sa chveli strachom a padali na tvár pred Hospodinom.

Potom nastala chvíľa slávnostného ticha a vtom zaznel Boží hlas. Hospodin oznámil svoj zákon. Desať stručných, výstižných a smerodajných príkazov, ktoré vystihujú povinnosti človeka k Bohu a k blížnym.

Boh sprevádzal vyhlásenie svojho zákona úkazmi svojej moci a slávy, aby jeho ľud na túto chvíľu nikdy nezabudol a aby pamätal na úctu k Tvorcovi zákona, Stvoriteľovi neba a zeme. Izraelci dostali to najobdivuhodnejšie zjavenie, aké kedy Boh človekovi dal.

Ten istý zákon, ktorý bol vrytý do kamenných dosák, Duch Svätý vpisuje do srdca človeka. Kristova milosť nám umožňuje poslúchať ho. (PP 219–221.274; PP 302–304.372)

Veľký Bože, vpíš, prosím, svoj zákon do našich sŕdc a udeľ nám svoju milosť.