Mojžišov tesť povedal: „Veľmi vyčerpávaš seba i tento ľud, ktorý je s tebou. To je nad tvoje sily, sám to nezvládneš… Spomedzi všetkých ľudí si vyhliadni schopných, bohabojných mužov, ktorí nenávidia úplatok. Oni nech súdia ľud v každom čase. Keď bude niečo zložitejšie, nech to prednesú tebe.“

2Moj 18,16–21

Izraelci sa utáborili v blízkosti mesta, v ktorom žil Jetro, Mojžišov svokor. Mojžiš vyrozprával Jetrovi o obdivuhodných skutkoch, ktoré Hospodin v záujme Izraela vykonal. Patriarcha sa potešil a velebil Hospodina.

Jetro zostal nejaký čas v tábore. Čoskoro pochopil, aké ťažké bremeno dolieha na Mojžiša. Udržať poriadok a disciplínu v takom veľkom a nevychovanom národe bola úloha priam nadľudská. Izraelci uznávali Mojžiša ako vodcu a sudcu. Prichádzali za ním nielen so svojimi radosťami a bolesťami, ale predkladali mu aj svoje vzájomné spory. Jetro poradil Mojžišovi, aby spomedzi ľudu vybral mužov, ktorých ustanoví za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. Mojžiš svokrovu radu prijal. Veľmi mu pomohla v práci a prispela k zavedeniu lepšieho poriadku vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi.

To, že ho Boh povolal za učiteľa Božieho ľudu, Mojžiša neviedlo k záveru, že sám nepotrebuje poučenie. Vyvolený vodca Izraela ochotne vypočul rady zbožného midjánskeho kniežaťa a jeho plán prijal ako múdre opatrenie. (PP 218.219; PP 300–302)

Pane Bože, ďakujeme za ľudí, ktorých nám posielaš do života, aby nám pomohli a poradili. Chceme si ich vážiť.