Jozua urobil, ako mu prikázal Mojžiš a bojoval s Amalékom. Mojžiš, Áron a Húr vystúpili na vrchol pahorku. Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael; len čo ruky spustil, víťazil Amalék.

2Moj 17,10.11

Po čase začalo Izraelcov ohrozovať nové nebezpečenstvo. Pre reptanie Hospodin dovolil, aby ich napadol nepriateľ. Unavených, vyčerpaných a vzadu zaostávajúcich Izraelcov napadol divoký a bojovný kmeň Amálekovcov. Mojžiš prikázal Jozuovi, aby vybral zdatných mužov a nasledujúceho dňa ich viedol proti nepriateľovi. Zatiaľ čo Jozua so svojimi mužmi bojovali proti nepriateľovi, Mojžiš, Áron a Húr hľadeli z kopca na bojisko. Mojžiš mal ruky vystreté k nebu, v pravej ruke držal Božiu palicu a modlil sa za víťazstvo Izraela. Počas boja bolo zrejmé, že kým mal Mojžiš ruky zdvihnuté k nebu, Izrael víťazil; keď Mojžišove ruky klesli, víťazil nepriateľ. Preto Áron a Húr podopierali Mojžišove unavené ruky až do západu slnka, keď sa nepriateľ dal na útek.

Tým, že Áron a Húr podopierali Mojžišove ramená, dávali najavo, že Izraelci sú povinní podporovať v zodpovednom poslaní toho, kto im oznamuje Božie slovo. Z Mojžišovho činu mohli pochopiť, že ich osud má v rukách Boh. Keď mu budú dôverovať, bude za nich bojovať a porážať ich nepriateľov. Ak však túto oporu odmietnu a začnú sa spoliehať na vlastnú silu, budú slabší než tí, čo o Bohu nič nevedia. (PP 217; PP 298–300)

Vládca Izraela, nechceme sa spoliehať na vlastnú silu a rozum. Chceme Ti vo všetkom dôverovať.