Zavčasu ráno, keď prechádzali okolo figovníka, všimli si, že je od koreňa celkom vyschnutý.

Mar 11,20

Na ďalší deň ráno sa Ježiš vrátil do chrámu. Cestou prechádzali okolo figového sadu. Mal hlad a „z diaľky zbadal figovník plný lístia. Keď sa k nemu priblížil, okrem listov nenašiel nič, lebo nebol čas fíg.“ (Mar 11,13.14)

Figovník máva skôr ovocie ako listy. Preto tento strom s hojným lístím sľuboval aj zrelé plody. Zdanie však klamalo. Slovami: „Nech z teba už nikto nikdy neje ovocie,“ Ježiš vyjadril svoju neľúbosť. Nasledujúceho rána si učeníci všimli vyschnuté vetvy a opadnuté lístie. Tento čin ich veľmi udivil. Zdalo sa im, že nezodpovedá Ježišovej povahe ani správaniu.

Zlorečenie figovníku bolo názorným podobenstvom. Neplodný strom bol symbolom židovského národa. Ježiš túžobne očakával od Židov obetavosť, zľutovanie, horlivosť pre Hospodina a úprimnú túžbu po spáse blížnych. Keby zachovávali Boží zákon, mohli nesebecky slúžiť, ako slúžil Kristus. Pýcha a sebectvo v nich zatienili lásku k Bohu a k ľuďom. Privolali na seba záhubu tým, že odmietli slúžiť iným.

Kristovo zlorečenie figovníku je výstrahou všetkým. Kto chce žiť podľa Božieho zákona, musí slúžiť iným. Tí, čo žijú len pre seba, podobajú sa navonok sľubnému, no neplodnému figovníku. (TV 402.403; DA 581–584)

Mocný Bože, nedovoľ, aby naša pýcha a sebectvo zničili v nás lásku k Tebe a ľuďom.