Vezmi Marka a priveď ho so sebou, pretože mi bude užitočný v službe.

2Tim 4,11

Markova matka prijala kresťanstvo a v jej jeruzalemskom dome našli učeníci útočisko. Tam mali istotu, že sú vítaní. Keď raz apoštolovia navštívili tento dom, Marek navrhol Pavlovi a Barnabášovi, či by ich nemohol sprevádzať. Marek však nebol zvyknutý znášať príkoria. V priaznivých okolnostiach pracoval celkom úspešne, ale v nebezpečenstve nevydržal a vrátil sa do Jeruzalema.

Čím hlbšie však vnikal do Kristovho života a jeho smrti, tým jasnejšie predstavy mal o jeho poslaní a s ním spojených ťažkostiach a zápasoch. Keď v jazvách Kristových rúk a nôh čítal znamenia jeho služby ľuďom a spoznal vzdialenosť, ktorú pre záchranu stratených a hynúcich vie prekonať sebazaprenie, Marek bol ochotný nasledovať Majstra na ceste sebaobetovania. Keď potom spolu s Pavlom znášal údel väzňa, lepšie než kedykoľvek predtým pochopil, akým nesmiernym obohatením je získať Krista a akou nesmiernou stratou je získať svet a stratiť život, pre ktorého záchranu Kristus vylial svoju krv. Marek zostal aj v najťažšej skúške a protivenstve apoštolovým múdrym a milovaným pomocníkom. Marek sa rozhodol radšej trpieť pre Krista a získal večné bohatstvo – v nebi bol uznaný za Božieho dediča a spoludediča Božieho Syna. (SA 103.105.272; AA 166–171.455)

Pane, ďakujeme, že sa nás nevzdávaš, že nás trpezlivo a s láskou vedieš a vychovávaš.