Bratia, chcem, aby ste vedeli, že to, čo sa deje so mnou, viac prospelo šíreniu evanjelia, takže to, že som v putách pre Krista, sa stalo známym v celej vládnej budove…

Fil 1,12.13

Božia milosť posilňovala Pavla vo väzení a dovoľovala mu tešiť sa aj v utrpení. V pevnej viere a istote, že jeho žalárovanie pomohlo rozšíriť evanjelium, veriacim vo Filipách napísal: „Bratia, chcem, aby ste vedeli, že to, čo sa deje okolo mňa, obrátilo sa skôr na osoh evanjeliu: Moje okovy sa stali známymi v celom Pretóriu a mnohí z bratov v Pánovi oveľa odvážnejšie a bez strachu hlásajú slovo.“ (Fil 1,12–14)

Táto Pavlova skúsenosť je aj pre nás poučná, pretože nám odhaľuje spôsob Božej práce. To, čo neraz pokladáme za nezdar a porážku, Pán môže zmeniť na víťazstvo. Hrozí nám, že zabudneme na Boha a miesto toho, aby sme zrakom viery hľadeli na veci neviditeľné, hľadíme len na to, čo sa vidí. Keď nás stihne nejaká pohroma či nešťastie, hneď sme pripravení obviňovať Boha, že o nás nedbá a že je voči nám krutý. Ak nás Boh v určitej užitočnej práci prozreteľne zastaví, bývame zarmútení a nezamýšľame sa, že Boh tým môže sledovať naše dobro. Musíme sa naučiť, že trest patrí k Božiemu veľkolepému plánu a že kresťan pod prútom utrpenia môže niekedy pre svojho Majstra urobiť viac, než keby preňho pracoval inak. (SA 287; AA 480.481)

Pane, veľmi často sme slepí, reptáme a myslíme si, že nás nevidíš a nepočuješ. Prosím, zmiluj sa nad nami.