Pavol ostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, ktorí k nemu prichádzali. Hlásal Božie kráľovstvo a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi s úplnou odvahou a bez prekážok.

Sk 28,30.31

Keď sa kresťanské zbory prvýkrát dozvedeli, že Pavol hodlá navštíviť Rím, očakávali významné víťazstvo evanjelia v tomto meste. Ich nádeje sa však rozplynuli, keď prišla správa, že Pavol odišiel do Ríma ako väzeň. S istotou očakávali, že ak sa evanjelium ujme v tomto veľkom centre sveta, rýchlo sa rozšíri vo všetkých národoch a stane sa hlavnou silou na zemi. Aké bolo ich sklamanie! Ľudské očakávania sklamali, no Boží zámer nesklamal.

Bolo nepredstaviteľné, aby na cisárskom dvore a v Nerónovom paláci niekto mohol prijať kresťanstvo. Ale kríž zvíťazil aj v Nerónovom dome. Pavol neobrátil pozornosť cisárskeho dvora na evanjelium svojimi kázňami, ale svojimi putami.

Pavlova trpezlivosť a radostná myseľ počas dlhého a nespravodlivého väznenia, jeho odvaha a viera boli ustavičným kázaním. Jeho duch, tak odlišný od ducha sveta, svedčil, že je obdarený nadpozemskou mocou. Jeho príklad bol kresťanom výzvou, aby výraznejšie obhajovali to, čo Pavol nemohol verejne hlásať. Taký vplyv mali apoštolove putá. Božie zámery sa uskutočňujú aj napriek pôsobeniu zla. (SA 277.278; AA 462–464)

Pane Bože, často konáš v našom živote inak, ako si to my predstavujeme. O to viac Ti chceme dôverovať a spoliehať sa na Teba.