Budete zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy. Človek, ktorý bude podľa nich konať, bude z nich žiť. Ja som Hospodin.

3Moj 18,5

Adam a Eva hneď po stvorení poznali Boží zákon, lebo jeho príkazy a požiadavky mali napísané v srdci. Adam poúčal svojich potomkov o Božom zákone. Toto poznanie sa v ďalších pokoleniach prenášalo z otca na syna… V egyptskej porobe, ustavičným stykom s modlármi, pod vplyvom zvrhlého pohanského učenia stále viac prestupovali Božie predpisy. Keď ich potom Hospodin vyviedol z Egypta, zahalený slávou v sprievode svojich anjelov zostúpil na Sinaj a vo svojom strašnom majestáte celému ľudu oznámil svoj zákon.

Keby bol človek zachovával Boží zákon, ktorý po páde do hriechu dostal Adam a ktorý zachovával Noach i Abrahám, nebolo by treba zavádzať obriezku. Keby boli Abrahámovi potomkovia zostali verní zmluve, ktorej znamením bola obriezka, neboli by zvedení k modloslužbe a nemuseli trpieť v egyptskom otroctve. Mohli mať Boží zákon stále na pamäti a nebolo by treba, aby bol vyhlásený zo Sínaja a zapísaný na kamenné dosky. Keby bol ľud dodržiaval zásady Desatora, neboli by potrebné ďalšie ustanovenia, ktoré dal Boh Mojžišovi.

Keby Boží zákon nebol nikdy prestúpený, nebolo by smrti a nebolo by treba Spasiteľa, a teda ani žiadnych obetí. (PP 267.268; PP 363–265)

Drahý Spasiteľ, prosím, napíš svoj zákon do nášho srdca.