V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som videnia od Boha.

Ez 1,1

Keď stál prorok Ezechiel na brehu rieky Kebár, zdalo sa mu, že od severu prichádza víchrica, „veľký oblak a plápolajúci oheň s jasom dookola. Uprostred toho ohňa sa niečo lesklo ako mosadzné zrkadlo“. Štyri bytosti pohybovali množstvom podivných kolies, ktoré sa zdanlivo vzájomne prerezávali. Vysoko nad tým všetkým bola „podoba trónu, ktorý vyzeral ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek.“

„Medzi štyrmi bytosťami bolo niečo, čo vyzeralo ako žeravé uhlíky, ako fakle, ktoré sa pohybovali medzi živými bytosťami. Oheň vydával žiaru a z ohňa šľahali blesky.“

Kolesá boli tak zložito do seba pozapletané, že na prvý pohľad to Ezechielovi pripomínalo veľký zmätok. Ich pohyb však bol obdivuhodne presný a dokonale harmonický. Nad všetkým tým na slávnom zafírovom tróne sedel Večný. Okolo trónu bola dúha, symbol milosti a lásky.

Zdanlivo zmätený pohyb súkolia viedla všemohúca ruka. Ezechiel videl, že Boží Duch, ktorý hýbe a usmerňuje tieto kolesá, podobným spôsobom spravuje svet. Ten, ktorý nespí, ale ustavične pracuje, hramonicky riadi svoje dielo. To, čo sa obmedzeným ľuďom zdá byť spletité a nejasné, Božia ruka vie udržiavať v dokonalom poriadku. (PS II. 250; 5T 749–754)

Večný Bože, ďakujeme, že Tvoja všemohúca ruka spravuje všetko, čo sa deje na tomto svete.