Neprestajne sa modlite.
1Tes 5,17
Modlitba má ďalekosiahly význam. Modlitbu by sme nemali obmedziť iba na sebeckú žiadosť týkajúcu sa vlastného prospechu. Prosme, aby sme mali čo dávať. Kristovi nasledovníci musia prejavovať tú istú oddanosť, rovnakú nezištnosť a podriadenosť nárokom Božieho slova, ako sa to prejavilo u Krista. Poslaním nášho pozemského života nie je len uspokojovanie vlastných záujmov či samoľúbosť. Boha oslávime tým, že s ním budeme spolupracovať v diele záchrany hriešnikov. Nebeského Otca máme žiadať o dary, ktoré potom budeme odovzdávať ďalej. Možnosť prijímať sa zväčšuje len dávaním. Nemôžeme prijímať bohatstvo nebeského pokladu bez toho, aby sme ho nerozdávali ľuďom okolo nás.
Kristus nás učí, aby sme sa neprestávali modliť, aj keď sa nám zdá, že Boh nás okamžite nevypočul. Modlitba nemá zmeniť Boha, ale viesť nás k tomu, aby sme sa stotožnili s jeho vôľou, preskúmali svoje srdce a kajali sa. Potom nás vedie cez ťažkosti, skúšky, ba aj cestou pokory, aby sme si uvedomili, že sme boli prekážkou, ktorá bránila Duchu Svätému, aby mohol pôsobiť prostredníctvom nás. (KP 106.107; COL 143)
Pane Ježišu, nech sa naša modlitba stane rozhovorom, z ktorého sa nám nebude chcieť odísť.