No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol, videl tam len plachty. Odišiel domov s úžasom nad tým, čo sa to stalo.

Lukáš 24,12

Ešte pred chvíľou všetci plakali, pretože ich Majster zomrel. Potom prišli ženy z Galiley a povedali, že našli prázdny hrob. Dvaja anjeli im oznámili, že Ježiš vstal z mŕtvych, ako im to ešte počas života niekoľkokrát povedal. Teraz sa učeníci dohadujú, či je to vôbec možné. Nikto tomu nedokáže uveriť.

Peter si však myslí, že by to možno mohla byť pravda. Po chvíli sa rozbehne k hrobu, aby sa presvedčil, či je to naozaj tak, ako ženy hovorili. Ak neklamali – a on verí, že nie –, tak je to najkrajšia správa v jeho živote. Uteká k hrobu a dúfa, že Majster ho nesklame.

Konečne dorazil k hrobu. Našiel v ňom starostlivo uložené plátno, do ktorého zabalil Jozef z Arimatie svojho Majstra, keď ho pochoval. Všetko bolo tak, ako to ženy opísali.

Peter sa vracia späť. Cestou spomína na chvíle, ktoré prežil s Ježišom. Rozpamätal sa, že Ježiš povedal, že bude zabitý, ale potom vstane z mŕtvych. Potvrdili to veľkňazi a starší, ktorí požiadali Piláta, aby dal strážiť hrob. Pilátovi vtedy povedali: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, kým ešte žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.‘“ (Mt 27,63) Petrova túžba poznať pravdu, stála za to. Strach zmizol. Teraz mohol povzbudzovať ostatných.

Stretávam sa s ľuďmi, ktorí odmietajú vieru, hoci ju sami nikdy nevyskúšali. Radšej veria tým, ktorí neveria. A pritom stačí tak málo – vziať Ježišove slová vážne a povedať mu: „Neviem, či si. Ak áno, daj sa mi, prosím, poznať. Chcem vedieť pravdu.“