Keď na druhý deň vyšiel, spozoroval, ako sa dvaja Hebreji bijú. Spýtal sa vinníka: Prečo biješ svojho druha? Ten mu odpovedal: Kto ťa určil za dozorcu a sudcu nad nami? Chceš azda zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana? Vtedy sa Mojžiš preľakol a pomyslel si: Tak už to vedia!… Mojžiš utiekol do krajiny Midjánčanov… Druhá kniha Mojžišova 2,13-15

Raz sa neďaleko nášho domu stala vražda. Samozrejme, páchateľa intenzívne hľadala polícia. V momente, keď tieto informácie prenikli na verejnosť, ľudia v okolí dostali strach. Ulice mesta sa večer nezvyčajne vyprázdnili a zavládlo v nich ticho.
Z Mojžiša sa stal vrah na úteku, hoci pôvodný úmysel bol dobrý. Adoptívna matka ho pripravovala na to, že nastúpi na egyptský trón, ale on sa cítil viac Hebrejom. Preto keď uvidel, ako jeden Egypťan bije Žida, neudržal svoj hnev na uzde a zabil ho. Naivne sa domnieval, že si tým u Židov zaistí priazeň. Teraz však uteká a je sám. Nemá žiadnu rodinu – židovskú ani egyptskú. Je to všetko iba na ňom.
Ešte vôbec netuší, že tento pád bude súčasťou životnej skúšky, ktorou musí prejsť, aby bol pripravený na ťažkú úlohu od Boha.
Niektoré „pády“ môžu byť pre nás prínosom a môžu sa stať súčasťou školy života. Boh nás v nej vychováva a pripravuje na úlohy, ktoré nás ešte čakajú. Záleží na nás, či sa z nášho pádu stane prehra, alebo krok k víťazstvu.

Bože, Ty ma necháš padnúť, keď to potrebujem pre svoj osobný i duchovný rast. Ďakujem, že z môjho pádu sa môže stať víťazstvo.