Ak sa niektorí stali nevernými, či azda ich nevernosť zruší Božiu vernosť? Vôbec nie. Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a každý človek klamár.

Rim 3,3.4a

Apoštol Pavol vysvetľuje, že spasenie je ponúkané všetkým – Židom aj pohanom. Židia sa totiž domnievali, že ponuka spasenia sa na pohanov nevzťahuje a že Židom sa nemôže stať, že by neboli spasení. Pavol vysvetľuje, že Žid nemá nijakú prednosť v porovnaní s pohanom. Pohan môže byť spasený a Žid nemusí byť spasený. Z toho vyplýva ďalšia otázka: Ak sú niektorí neverní, nebude to mať za následok, že aj Boh zruší svoju vernosť voči ľuďom? Že nesplní všetky svoje zasľúbenia? Pavol takéto uvažovanie veľmi dôrazne odmieta slovami: „Absolútne nie!“ Som presvedčený, že tento Pavlov výrok nepotrebuje ďalší komentár.

Božia vernosť a Božie zasľúbenia nie sú viazané na kolektívnu vernosť ľudí voči Bohu. Boh nie je urazený, keď ho niektorí neprijímajú. Jeho vzťah k ľuďom nezávisí od toho, či ho všetci ľudia hromadne prijmú. Ježiš zomrel za jednotlivcov. Boh dáva svoje zasľúbenia každému človeku individuálne. Spasenie je súkromnou záležitosťou každého človeka. V nasledujúcom verši Pavol hovorí, že predsa všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu (Rim 3,23), že neexistuje nikto, kto by si mohol robiť nárok na Božiu spravodlivosť. Všetci sme ospravedlnení „zadarmo, jeho milosťou, vykúpením v Ježišovi Kristovi“. (v. 24)

Ďakujeme, Pane, že tvoja ponuka a tvoje evanjelium je určené každému človeku – aj keď sa v živote potkol a padol a stále padá. Ale takí sme vlastne všetci.