V treťom roku kraľovania judského kráľa Jojakíma prišiel babylonský kráľ Nebukadnesar k Jeruzalemu a obľahol ho. Pán mu vydal do rúk judského kráľa Jojakíma i časť náčinia Božieho domu.

Dan 1,1.2a

Najprv chcem priblížiť dôležité historické fakty. Po vyslobodení z dlhého egyptského otroctva prichádzajú Izraeliti do zasľúbenej krajiny. Majú celkom dobrú perspektívu. „Veď Hospodin prisľúbil Izraelitom len dobro.“ (4Moj 10,29) Nanešťastie, podľa vzoru okolitých národov ľud chcel mať kráľa. „Pretože ma opustili… Nechodili po mojich cestách a zanedbávali to, čo uznávam za správne…“ (1Kráľ 11,33), dochádza k rozdeleniu Izraela – severná časť sa dostáva pod nadvládu Asýrie a južná pod nadvládu Babylonskej ríše. V tomto čase sa odohráva príbeh knihy Daniel.

Na začiatku tejto knihy sa nám možno zdá, že Boží ľud utrpel porážku. Severné i južné kráľovstvo sú pod jarmom nepriateľských mocností. Keďže je to Boží ľud, Boh utrpel porážku. Hospodin bol porazený. Prečo? Prečo to Boh dopustil? Prečo ich nezachránil? Prečo dovolil, aby bol zničený jeho chrám?

Podobné otázky si kladieme aj dnes. Prečo som prišiel o prácu? Prečo sa mi v živote nedarí? Prečo som chorý? Prečo Boh vtedy nezasiahol? Kedy konečne príde? Biblia nehovorí o živote bez problémov, a zároveň predstavuje Boha, ktorý je nad všetkým. Ako to môžem tvrdiť práve v tomto kontexte? „Pán mu vydal do rúk.“ Nestalo sa nič, čo Boh nedovolil. On je nad všetkým.

Dôverujme Bohu. Niektoré dary a zasľúbenia sa plnia už teraz, niektoré sa naplnia až v budúcnosti, možno na novej zemi. Isté však je, že Pán drží všetko vo svojich rukách.