Hospodin však povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho zovňajšok a vysokú postavu. To nie je ten pravý. Ja neposudzujem tak ako človek. Ten si všíma zovňajšok, Hospodin si však všíma srdce.“

1Sam 16,7

Aké oslobodzujúce slová. Hovorí sa, že nikdy nemáte druhú šancu urobiť prvý dojem. Je pravda, že na prvý dojem obvykle naozaj dáme. Ako človek vyzerá, ako reaguje, ako gestikuluje, ako sa oblieka atď. O danej osobe si vytvoríme názor, ktorý môže trvať veľmi dlho. Môžeme sa však aj veľmi mýliť. A to nielen po prvom dojme, ale aj po „druhom, treťom“ atď. Až keď človeka bližšie spoznáme, keď s ním niečo prežijeme, keď sa ocitneme v situáciách, kde ide o dôveru alebo o nejaký ťažký problém, až vtedy možno zistíme, že ten človek je úplne iný. Mnohí ľudia zažili, že sa na nich niektorí pozerali s predsudkami a časom museli svoj postoj prehodnotiť.

Je úžasné, že Boh nepotrebuje dlhú „skúšobnú dobu“, pretože na človeka nehľadí tak ako my. Boh sa pozerá na jeho srdce, pohnútky, poznanie.

Máme dojem, že nás ľudia vnímajú inak, než akí v skutočnosti sme? Že nás posudzujú len podľa toho, čo počuli? Že sa na nás pozerajú „cez prsty“? Že nedokážeme jasne ukázať, kto sme a čo cítime? Je to možné. Buďme však pokojní. Boh nás vidí takých, akí skutočne sme. Prvý dojem uňho neplatí. A tak nezáleží na tom, čo vidí človek. Pretože Pán Boh hľadí na srdce. Nie je to oslobodzujúce?