Bratia, chcem, aby ste vedeli, že to, čo sa deje so mnou, viac prospelo šíreniu evanjelia…

Fil 1,12

Apoštol Pavol píše bratom a sestrám, ktorí žijú v meste Filipy. Sám je vo väzení, a ako píše, je tam, aby obhájil evanjelium. (1,7) Navyše, niektorí robia všetko, čo môžu, aby mu aj vo väzení ešte viac strpčovali život. (v. 17) Právom by sa mohol sťažovať, nariekať, vzbudzovať nad sebou ľútosť, možno sa aj pýtať, prečo to Boh dopustil, keď pracuje v prospech jeho diela. Pavol to však nerobí. Na celú vec sa pozerá z inej perspektívy. Svojim čitateľom píše, že je dôležité, aby jeho situáciu vyhodnotili tak, že slúži v prospech evanjelia.

Nemusíme prežívať presne to, čo prežíval Pavol. Napriek tomu môžeme nariekať, ľutovať sa, možno dokonca klásť Bohu otázky typu „prečo sa to stalo a prečo práve mne“. Nespomínam to preto, aby som odsúdil takéto konanie, pretože často to naozaj nie je jednoduché. Chcem len naznačiť, že niekedy je dobré pozrieť sa na to, čo sa deje mne alebo mojim blízkym, z iného uhla pohľadu. Zrazu zistíme, že hoci pohľad, ktorý vidí veci negatívne, je pravdivý, je možné vidieť danú situáciu aj pozitívne. Na inom mieste Pavol napísal: „Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha…“ (Rim 8,28) Aj jedno príslovie hovorí, že „všetko zlé je na niečo dobré“.

A tak sa s Božou pomocou môžeme povzbudiť tým, že sa na situáciu, ktorá sa stala, pozrieme nielen očami momentálnych emócií, ale aj očami, ktoré hľadajú možné pozitíva.