Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme.

2Kor 5,7

„Pozrite sa okolo seba, ako vyzerá svet. Nenávisť, pohŕdanie, sebectvo, voľná morálka, vojny, ekologické katastrofy… Mám pokračovať? Ako to všetko skončí?“ Takto môže vyzerať rozhovor ľudí, ktorí sa „pozerajú“ okolo seba. „Aká je tá príroda krásna! Koľko krásy môžeme vidieť všade okolo seba! Aké nádherné je počúvať krásnu hudbu! Škoda, že to všetko je pominuteľné, tak ako je pominuteľný náš život.“ Aj takto môže vyzerať rozhovor pozitívne naladených ľudí, ktorí sa „pozerajú“ okolo seba.

Rozhliadnime sa okolo seba a obdivujme krásu, ktorá je na svete. Môže sa stať, že pri tom zistíme, že nie je všetko krásne a pozitívne. Apoštol Pavol nás nabáda, aby sme sa pozerali okolo seba, ale žili vierou. To, čo vidíme, nám niečo hovorí o tom, ako sa veci majú. Môže nás to osloviť pozitívne, aj negatívne. Rozhodujúce je, čo hovorí a sľubuje Boh a či tomu uveríme.

Vierou si uvedomujeme Božiu pomoc a prítomnosť vo všetkom, čo prežívame. Vierou sme ospravedlnení, vierou prijímame, že nám bolo odpustené všetko, čo v našom živote nebolo dobré. Vierou prijímame nádej, ktorá ovplyvňuje náš pohľad na budúcnosť. Vierou očakávame Božie kráľovstvo, nie koniec sveta spôsobený ľuďmi. Vierou prijímame aj rady, ktoré nám Boh dáva a ktoré skvalitňujú náš život.

To neznamená, že sme odtrhnutí od reality, ale že sa na všetko pozeráme pohľadom viery. Ďakujme Bohu, že nám umožňuje dívať sa na svet z tohto uhla pohľadu.