Víkend 12.-14. júna 2026 (od piatka do nedele) patril už 3. ročníku nášho mládežníckeho cyklovýletu s príznačným názvom „Silné nohy“. Tento rok sme si dali znova do tela, preverili kondičku v dvoch náročných etapách, no našli sme si čas aj na nášho Stvoriteľa, spoločné debaty, jedlo a oddych.
Piatok: Z Podbanského do Mikuláša (46 km / 800 m stúpanie)
Akciu sme odštartovali v piatok, kedy sme sa autami doviezli na Podbanské. Odtiaľ sme sadli na bicykle a vyrazili smer Liptovský Mikuláš. Prvá etapa nám dala hneď v úvode zabrať – na 46 kilometroch sme nastúpali 800 výškových metrov. Hoci predpovede počasia strašili dažďom, nakoniec sa vyčasilo a dorazili sme suchí. Cesta sa síce nezaobišla bez dvoch pádov, no našťastie to nebolo nič vážne. Naším azylom na celú akciu sa stal zbor CASD v Liptovskom Mikuláši, kde sme mali zabezpečené ubytovanie.
Sobota: Kázanie, obedové diskusie a výhľad z Hája
Sobota bola o niečo pokojnejšia, no programovo nabitá. Dopoludnia sme strávili v zbore. Počas bohoslužby som kázal na tému jedného z dvoch predpokladov pre poslednú dobu. Program plynule pokračoval pri spoločnom obede, kde sme pri dobrom jedle rozbehli skvelé diskusie a rozhovory.
Popoludní sme bicykle nechali oddychovať a vybehli sme pešo na Háj Nicovo, odkiaľ je parádny výhľad na celý Mikuláš a Liptovskú Maru. Večer sme potom opäť strávili v zbore pri neformálnych debatách o viere, živote a len tak pri dobrom spoločnom čase.
Nedeľa: Demänovská dolina a preverenie kondície (45 km / 750 m stúpanie)
V nedeľu prišla druhá cyklistická výzva: trasa z Liptovského Mikuláša smerom do Demänovskej doliny (pod Chopok) a späť. Čakalo nás 45 kilometrov and 750 výškových metrov stúpania v horskom teréne.
Nedeľa so sebou priniesla aj jednu nepríjemnú situáciu. Po ceste došlo k pádu, ktorý poslal k zemi mňa. Keďže som kvôli tomu nemohol trasu dokončiť a musel som absolvovať cestu na RTG. Mladí pokračovali ďalej bezo mňa a vďaka Bohu úspešne dorazili do cieľa a mohli si vychutnať krásnu trasu, prírodu a výhľady.
Naše srdcia sú po tomto víkende plné vďačnosti a naše poďakovanie patrí:
- V prvom rade Pánu Bohu – za Jeho neustálu starostlivosť a milosť. Ďakujeme Mu za to, že sa postaral o počasie, ktoré malo byť podľa predpovedí oveľa horšie, a že sme vďaka Nemu mohli obdivovať nádhernú liptovskú prírodu. Najviac však ďakujeme za Jeho ochrannú ruku pri všetkých troch pádoch počas víkendu, ktoré vďaka Nemu neskončili vážnymi zraneniami.
- Miestnemu zboru CASD v Liptovskom Mikuláši a všetkým ľuďom okolo – za ich neskutočnú otvorenosť, ochotu, skvelú opateru, poskytnutie priestorov na prespanie a vynikajúce jedlo, ktorým nás po oba dni hostili. Cítili sme sa u vás ako doma.
Tretí ročník máme úspešne za sebou, nohy dostali zabrať, rany sa zahoja a my už teraz s očakávaním rozmýšľame, kam to stočíme o rok!
Marek Majtán-Černák, vedúci Oddelenia mládeže CASD, SZ
