Peter však povedal: „Striebro ani zlato nemám, ale čo mám, to ti dám. V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“

Sk 3,6

Tento muž bol chromý od narodenia. Pretože potreboval prostriedky na živobytie, ochotní ľudia ho každý deň nosili k chrámu, aby si vyžobral almužnu. Keď videl Petra a Jána prichádzať do chrámu, aj ich požiadal o nejaký dar. Očakával, že od nich dostane nejaké peniaze. Ale namiesto toho od nich počul slová, ktoré sú zaznamenané v úvodnom texte: „To, čo chceš, nemáme. Ale máme niečo, čo určite chceš oveľa viac. V mene Ježiša Krista buď zdravý.“ A chromý bol uzdravený, chodil, skákal od radosti a chválil Boha.

Chorý človek určite túžil po uzdravení, ale pretože si bol „istý“, že uzdravený byť nemôže, žiadal to, o čom bol presvedčený, že môže dostať. Cítil, že jeho prosby nesmú prekročiť hranice reality, musia zodpovedať skúsenosti a ľudskému chápaniu. Peter a Ján mu však ponúkli viac. Oveľa viac, než si dokázal predstaviť. A Boh mu dal to, o čom sa mu ani nesnívalo, ale po čom veľmi túžil.

Aj my máme svoje potreby, ktoré môžu byť naplnené, ale aj potreby, o ktorých si myslíme, že sú nesplniteľné. Tento príbeh nás povzbudzuje, aby sme chceli viac. Zažívame strach a úzkosť? Cítime smútok a beznádej? Chýba nám v živote radosť a pokoj? Rozpadajú sa nám vzťahy? Máme pocit, že sme na hraniciach svojich možností a nič viac už nie sme schopní urobiť? Chcime viac! Náš nebeský Otec je schopný a ochotný dať nám to „viac“. Ďakujeme, náš Otec, že nám ponúkaš pomoc aj v situáciách, v ktorých nevidíme riešenie a východisko. Ďakujeme, že pre teba nie sú žiadne hranice neprekonateľné. Ďakujeme, že môžeme chcieť a prosiť viac.