Potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judska!“

Ján 11,7

Muž menom Lazár ochorel. Príbuzní chorého, ku ktorým mal Ježiš veľmi blízko, urobili to, čo sa očakávalo od veriaceho človeka. Zavolali Ježiša a upozornili ho, čo sa deje. Lazárove sestry nezabudli dodať, že ide o toho, ktorého má Ježiš rád. Predpokladali, že Ježiš príde a pomôže. Ale Ježiš neprišiel, dokonca ani o dva dni. V situácii, keď bolo treba čím skôr konať, Ježiš mešká celé dva dni. Do mysle sa vkrádajú otázky, ktoré môžu hraničiť s výčitkami. Nejde však o prejav tvrdosti srdca, ale o bolesť srdca.

Koľkokrát sme zažili podobnú situáciu, keď naše otázky neboli vzburou proti Bohu, neboli ani arogantné, ale pramenili z hĺbky zarmúteného, hoci veriaceho srdca. To, čo Ježiš urobil, bolo úplne nepochopiteľné. „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel,“ hovorí Marta aj Mária. Takto prebieha zápas medzi vierou a sklamaním.

Ako to dopadlo? Ježiš vzkriesil Lazára a mnohí Židia v neho uverili vďaka tomu, čo videli. Dokonca aj farizeji hovorili: „Vidíte, že nič nezmôžete. Hľa, celý svet odišiel za ním.“ Nie vždy chápeme, prečo Ježiš koná tak, ako koná. On však vie, čo robí. Lazár bol vzkriesený, množstvo ľudí okolo neho bolo vzkriesených z duchovnej smrti a Marta a Mária mali skúsenosť, na ktorú nezabudli do konca života. To všetko len preto, že Ježiš to urobil tak, ako chcel on, nie ako chceli ľudia.

Pane, ďakujeme, že usmerňuješ veci i udalosti v našom živote.